KVAPKY VODY

Časti projektu:

• Pavučina

• Odkvapnutie cencúľa

• Pohyb kvapiek, video cez RealPlayer

SUMÁR PROJEKTU:

Kvapky vody je projekt Petra Pijáka a Martina Ladeckého.

Je to projekt z oblasti fyziky, ktorý pojednáva o všedných javoch podmienených existenciou vzájomného molekulového pôsobenia. V úvode projektu teoreticky zadefinujeme pojem povrchové napätie a vysvetlíme, prečo nám pavučinové vlákno môže pripomínať reťazec z perál. Ďalej sa budeme zaoberať problematikou odkvapkávania kvapiek z topiaceho sa cencúľa. V najobsiahlejšej časti projektu sa venujeme správaniu dažďových kvapiek na okennom skle. Istotne si už každý počas dažďa všimol kvapky stekajúce po okne, no len málo z nás sa pokúsilo objasniť ich pohyb a chovanie. Pomocou teórie, ktorá objasňuje pohyb kvapiek, sme zostavili počítačový program, ktorým budeme simulovať chovanie sa kvapiek na rôznych povrchoch skla.

KDE SME SÚŤAŽILI:

EXP‘OSONS, BELGICKO 2004

Dňa 2. mája 2004, deň po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa vydávame na dlhú cestu v snahe pozitívne reprezentovať seba, našu školu i rodnú vlasť. Našim cieľom je Belgicko, vedecko-technická výstava Exp’Osons 2004.

O desiatej večer prekračujeme hranice Schengenskej džungle. Ráno s hodinovým meškaním prichádzame do hlavnej osady Brusel, kde nás už vítajú Gilles a Pierre-Michael, veľkí šéfovia belgickej Ose la science, ktorá je podobná slovenskému AMAVETu – Asociácia pre mládež, vedu a techniku, neziskovej organizácii poriadajúcej na Slovensku festivaly vedy a techniky, v rámci ktorých môžu mladí ľudia prezentovať svoje projekty širšej verejnosti. Z Bruselu odchádzame do neďalekej Louvain-la-Neuve, ktorá bude centrom nášho vedecko-technického vyžitia. Toto 30-ročné univerzitné mesto vzniklo vo francúzsky hovoriacom Valónsku pre nezhody s flámskou časťou obyvateľstva o slávnu Louvainskú univerzitu. Mesto je projekt najekologickejšieho mesta. Okrem zásobovania tam nesmú jazdiť autá, MHD nie je vzhľadom na jeho veľkosť potrebná. V meste žije 20 000 obyvateľov (5 tisíc „stálych“ a 15 tisíc študentov).

V nasledujúcich dňoch pokračuje náš program prehliadkou blízkeho mesta Namur a Bruselu. Pripája sa k nám aj druhá medzinárodná delegácia, Španieli. V Namure nám Belgičania nám okrem zaujímavého centra ukázali aj sútok riek Meusy a Sambry ktoré asi veľmi čisté neboli, lebo väčšina rybičiek plávala hore bruchom. Zlatým klincom programu však bola veľmi pekná stredoveká pevnosť La Citadelle a jej katakomby slúžiace ešte aj za 2. svetovej vojny nemeckým vojskám. V Bruseli sme si samozrejme pozreli námestie Grand-Place a známeho cikajúceho chlapčeka, z ktorého ešte týždeň pre našou návštevou „tieklo“ slovenské pivo. Program spestrila návšteva múzea experimentov Scientastic. Po tomto nie výdatnom programe sme sa mali vrátiť, ale spolu so Španielmi sme presvedčili našich sprievodcoch, že keď už nič iné, tak aspoň to slávne Atómium musíme vidieť. Podarilo sa.

Projekty sa nám preto podarilo nainštalovať až na druhý deň. A výstava sa mohla začať. Pobavilo nás porovnanie, keď Slovensko zastupovali piati študenti so štyrmi projektmi (Marcel Vidiečan: „Páliaci stroj riadený počítačom - model“; Mária Džunková: „Pestovanie exotických rastlín v byte“; Michal Holečko: „Puma web“; my: Peter Piják a Martin Ladecký: „Kvapky vody“ a náš vedúci a slovník Michal Chalmovský) a Španielsko siedmi študenti s jedným projektom o istom druhu stromu. S „polostrovčanmi“ (ako sme ich s radosťou prezývali) sme si však rozumeli veľmi dobre. Aj vďaka ich nápadu sme mali možnosť vidieť Bruggy, čarovné rozprávkové mestečko ležiace v severnej časti Belgicka. Okrem jedinečnej architektúry domov, je toto mesto známe aj spleťou kanálov podobným tým v Benátkach. Zatiaľ čo sa Španieli išli previesť na člne za 6 euro, my sme sa vybrali hľadať veterné mlyny. Bol to zážitok nadovšetko a hlavne na slovenské pomery lacnejší (len 1 euro).

V sobotu doobeda výstava pokračovala, poobede nasledovalo vyhodnotenie a odovzdávali sa ceny. Tomu ešte predchádzalo chemické divadlo plné výbuchov, svetielkujúcich roztokov, či záverečnej neposlušnej penivej reakcie, ktorá sa nekontrolovateľne rozbehla po celom stole experimentátorov až na zem.

Posledné raňajky, Španieli odchádzajú. Nás ale ešte čakalo Waterloo, práve to miesto, kde porazili Napoleona. Už z diaľky sme napriek hmlistému počasiu zazreli leva, týčiaceho sa na vysokom umelo vytvorenom kužeľovitom kopci. Čakali sme, že to bude len taký nejaký výstup na kopček, kde si povieme: „Aha, tak tu porazili Napoleona…“ a pôjdeme domov. Omyl. Celé podujatie sa skladalo z niekoľkých aktivít: Kino a prezentácia bojov na svetelnej plastickej mape, kde sme presne videli, čo sa kde udialo, výstup na spomínaný kopec s levom (lev je vraj odliaty z roztavených diel, s ktorými sa tam bojovalo), panoramatická kruhová miestnosť s ozvučením navodzujúcim dojem, že sa nachádzate uprostred boja a na záver ešte múzeum voskových figurín generálov a vedúcich predstaviteľov, dobové vojenské oblečenie a zbrane.

Podľa reakcií boli účastníci výstavy s organizáciou spokojní. Úroveň súťaže, technické zabezpečenie a jazykové znalosti súťažiacich boli ale podľa nášho názoru oveľa nižšie ako na Slovensku. S ubytovaním sme boli nadmieru spokojní a čo sa týka stravy, tak sme nemohli čakať, že všetky národy sú také pohostinné ako Slovania. Na to sme boli pripravení, a tak sme sa obedom ako bageta a hranolky ani nečudovali.

V sobotu podvečer sme už boli pripravení k odchodu, ale samozrejme vôbec sa nám nechcelo. Aj kvôli tej dlhej ceste späť naprieč európskou džungľou. Do civilizovaného Slovenska sme dorazili v pondelok pred obedom a tu sa naše cesty v duchu priateľstva a dobrej nálady rozišli.

Na podobné podujatie sa môže dostať každý mladý človek, ktorý si pripraví projekt o ľubovolnej téme, ktorej sa venuje vo svojom voľnom čase, podarí sa mu ho odprezentovať a obhájiť pred porotou na regionálnom a celoslovenskom Festivale vedy a techniky. Takéto podujatia sú taktiež dobré na spoznanie zaujímavých ľudí, získanie informácií z oblasti vedy a techniky, či osvojenia si prezentácie svojich prác. Naša škola býva pravidelne zastupovaná svojimi študentami na podobných vedecko-technických výstavách.

                                                                                               Martin a Peter, 4.B